Stručné dejiny elementárneho školstva v obci Veľké Lovce.
Až do roku 1945 bola tunajšia elementárna škola pod správou rímsko – katolíckej cirkevnej obce v Lóte, to znamená, že škola bola cirkevná. Riadiacim orgánom školy bola školská stolica, ktorá bola voleným samosprávnym orgánom cirkevných škôl. Jej funkčné obdobie trvalo 3 roky. Cirkevným predsedom býval cirkevnou vrchnosťou ustanovený miestny farár na dobu jeho pôsobenia, laickým predsedom podľa zvyku býval richtár obce. Ďalšou volenou osobou bol kurátor – pokladník. Zápisnice školskej stolice vyhotovoval učiteľ – organista. Školská stolica mala v právomoci aj voliť učiteľov na učiteľské miesta v obci. Náklady na plat učiteľa znášala spolu so štátom aj miestna cirkev.
Prvé učiteľské miesto bolo v našej obci (vo vtedajšom Nagy Lóte) zriadené v školskom roku 1771 / 72. Tento dátum je zaujímavý z toho pohľadu, že Mária Terézia zaviedla v Rakúsko-Uhorsku povinnú školskú dochádzku až v roku 1777. Škola sa nachádzala pravdepodobne na mieste dnešnej pošty, neskôr na mieste organistického bytu v centre obci. Doklady o učiteľoch z tohto obdobia nie sú k dispozícii, predpokladá sa, že deti dochádzal vyučovať nejaký mních z Mariačaládu, pretože ani farnosť ešte v obci nebola, takže tento proces nemohol vykonávať ani miestny kňaz, nakoľko sme žiadneho nemali.
Ako prvý učiteľ je v análoch spomínaný Andrej Slávik, ktorý bol zvolený za miestneho učiteľa 9.marca 1842. V našej obci pôsobil neuveriteľných 53 rokov. Všetky deti učil sám. Napríklad v roku 1892 sám vyučoval 176 detí a to už mal 77 rokov.
V ďalšom roku bol na tunajšej škole zriadené druhé učiteľské miesto. Na miesto druhého učiteľa bol zvolený Aladár Somogyi, ktorý pôsobil u nás 32 rokov.
Výrazný posun k maďarizácii školstva zaznamenali tkz. Aponyiho školské zákony, ktoré tvrdo potláčali akékoľvek snahy učiteľov o aké také slovenské vyučovanie. Až do konca 1.svetovej vojny sa v škole vyučovalo po maďarsky, i keď konkurz v roku 1902 vyhral istý Jozef Mihalovics, lebo jediný z 24 uchádzačov ovládal aj slovenčinu.
V školskom roku 1909/10 deti dostali darček v podobe novej budovy školy. Mala 3 triedy, jeden kabinet, WC a dreváreň. Stojí dodnes v centre obce. V školskom roku 1911/12 bolo zriadené tretie učiteľské miesto.
Podľa školského zákona č.226/1922 sa za vyučovací jazyk ustanovuje slovenčina a tento zákon stanovuje aj iné záväzky preš koly. Napríklad najvyšší počet žiakov v triede stanovuje na 80. Povinná školská dochádzka je 8-ročná od šk. roka 1927/28. V školskom roku 1925/26 bol zvolený za učiteľa – organistu Jozef Károlyi neskôr Križan. Pôsobil u nás až do roku 1952. V školskom roku 1928/ 29 bolo zriadené 4. učiteľské miesto, o rok aj piate učiteľské miesto.V roku 1931 aj šieste učiteľské miesto a v roku 1934 aj siedme. V školskom roku 1935/36 sa vykonala prístavba školy: 2 učebne, kabinet a dve izby pre učiteľov. V tomto období u nás pôsobili najmä český učitelia, pretože slovenských bolo málo.
Počas okupácie sa znova do školy vrátila maďarčina. Až po skončení 2. svetovej vojny sa nastálo škola stala štátna a vyučovacím jazykom slovenčina. Tu treba spomenúť, že paralelne s katolíckou základnou školou v obci fungovala aj cirkevná škola Reformovanej cirkvi.
Podľa nariadenia SNR č.34/1945 sa všetky elementárne školy poštátnili. A aj u nás vzniká Štátna ľudová škola, kde chodili aj deti reformovanej cirkvi. Tie sa však naďalej vzdelávali v maďarskom jazyku. Učitelia sa stali štátnymi zamestnancami.
K 1.septembru 1963 odovzdali Pozemné stavby n.p. Nitra ukončenú budovu ZDŠ a štvorbytovku pre učiteľov. Bola to moderná dvojposchodová budova komfortne vybavená na svoju dobu. Má 14 učební a jednu špeciálnu učebňu. Týmto rokom sa ukončila dvojsmennosť vo vyučovaní a všetky ročníky majú dosť priestoru. V roku 2007 sa dala provizórne do užívania telocvičňa. V roku 2009 bolo vybudované ihrisko s umelou trávou.
Po druhej svetovej vojne sa na našej škole vystriedalo veľké množstvo učiteľov. Niektorí tu pôsobili krátko, iní aj svoj celý život. Všetkým bez výnimky patrí vďaka našich občanov a žiakov Základnej školy vo Veľkých Lovciach.
